Treba okamžite zhodnotiť situáciu a navrhnúť patričné opatrenia na zmenu a zlepšenie, a ňe s kufričkami chodiť.

Taže pokračovanie č. 3, pre širokú verejnosc i pre totych barevnych bo emocionálne vydieranie neznajú.

Čiže, kto je toten rozsievač toho veľkoho zla kedz i janíčko zo sušednej dzeziny zna, že 2 krát 2 je furt 4, a ne že násobic a dzelic a furt rozdzeľovac, co še neda rozkrájac. Šak kedz je jedna kravička, či ovečka, a hláši še dzešec majiteľov, ta še rozkrája? Či rozmnoži?  Či naklonuje, abo co? Každý by ľen mľečko pil s grankom, totu zlatu kravičku podojil a zo zlatej studňe še napil, a potom co? Dáme sebe pistáciovú deli abo buchneme bubľinky?

Furt ľem ťažic z toho, co není vašo a nikdaj ani nebudze, bo šicke tote ľídri majú az za ušami. Znace jak to, furt ľen kontroľovac a monitorovac, bo pánove chcejú ľen šumne a poddajné u posceli, aj pod posleľu. Ta reku, furt ľem behac odty podty, a kukac do stropu jak omietka opaduje? Šak, sanovac dzeše, ľen tote opatreňa prijac treba, jak toho i totu i teho treba uškercic, vyhodzic z balkona i okna, bo zbavic še nevedia jak. Ta žeby čítali tote bars mudre knižočky?

Šak každý zna, že šumne dzifčata še nemuša učic a nad knižkoma šedzec, aľe chlopi še okolo nich krucic maju. Ľenže chlopi su šadzi rovnaki, raz zadaný, raz prelietavý, raz bojazlivý, raz taky, furt še daco najdze. A potom, že šisko ľem ženičky majú robic, bo na nich še spoľahnuc neže neda, ani še neodporúča. Treba buc na seba hrdý a pyšný, a neže ľem ustupky robic, a ustupovac oproti tym pešiakom v poli, bo otáčky v makovičkách sa im neotáčajú, jak majú, ta ňe? Keby še dalo, ta aj dzešec občianstviev by ľudze chceli, ľen še zlakomic na to, co neni ich, a furt toho obetnoho baranka sebe najsc, a mase vystarane, že ani prstom vam netreba pohnuc a ani nožky rozcahnuc. Daco inšo hybe totym švetom, a ne ľudské dobro a ochota a co ja znam co ešte.

Ta veraže, tote extremy, furt tlaková výš a potom níž, striedavo oblačno, a arktické romantično, treba inakše znášac, a ne ľuftom volac totym spriazneným dušam či kamaláskom, bo furt še najdze medzera či slabe mesto v tej organizačnej štruktúre, dze še da aj nahrabac aj ulovic, šak ňet nad takú trofej co še ľahko chyci. Ta ľen hľedajce tote svoje talenty a rozvíjajce ich ku spokojnosci nas šickych, bo pokope furt vecej dosiahneme a porazíme to zlo, určice, bo už aj vrany čvirikajú jak še to bačuje šumnym slobodnym nadanym dzivkam na tom slovensku, co furt ľen tote štrukturálne fondy čekaju a potom dvere zabuchaju, bo samity aj konferencie nepriňešľi také očakávané ovocie. Šak kto inši, než ja, by mal zjesc ovocie zos tej plodnej zahradky?

Šak še netreba hrac, že raz sce turci, raz tote židia, raz onaki, šak ja som ľem bila a može najutro aj modra budzem, a zamienky sebe netreba hľedac, oni si vas najdu sami. Stači budz ľem chudobna, bo tote co nahradli, jakiška rychlozbohatlici-co sprivatizovali, co zdzedzili, co nakradli – ta toti prejavia najvecej sucitu aj blahoprajnosti pre toten suverenny zvrchovany štatiček. Treba inakše paky jak tote nekale, bo furt číra čistá a priezračná vodička z toteho potočika je ľepšejšia, jak ten kapitanik morganik. A že nutričná strava či výživa, ta vychrtliny vam pochvalia aj skazenú bryndzu na taneri, bo tota laska, že ľem cez toten žaludek idze a idze a potom dojdze do konečníka a potom to najdzece na uľici, bo furt svieži vánok vás ovanie, či ňe?

Teraz še šicko šíri, jak rýchlosťou blesku, taže furt še treba pdzekovac, za šicko, za totu maličkosť co še život nazýva, bo ten mace ľem jeden, ale mačky ho majú aj dzešec, taže behom noci še dejú veci a behom dňa še ututlávajú a do šufľíka zamykajú, bo inteligenčný kvocient šicke majú. Šak tota globalizácia še neobjavila zo dňa na dzeň. Každý ma inakše záujmy jak naložic s totu pravdu, a jak še zachovac v totych extrémnych situacioch a ľem výsledky znamkovac, jak u tej novej akadémii. Na šickom še treba bavic, šak ten život idze ďalej, chudobní še furt budú modľic co by še na nich tote rýchlozbohatlívi ľen zľutovali, bo zdieranie z kože a krvička a organiky, to už stará móda.

Treba furt stac za svojim, hlava nehlava, bo už aj tota družica zna, že raz na psa mráz dojdze a veraže to nebudze plánovane, aľe znenazdajky, bo problémy sú na to, aby še riešili, a ňe aby še hľedali zamienky, že še to neda, bo ľudze neochotne a neznajú jak še toten biznis robi, že to nestačí ľem dzešec úmrtnych listov či sobášnych vypisac, to treba vynález vymyšľec, jak dakoho donucic ku sobašu. Dlhodobé vzťahy sú luxus, a mňe nikto nikdaj už nenahovorí na to posvatné manželstvo a rodzinu, bo pokrvi nepokrvni, furt vam dakto oči vyškriabac chce, bo závisc netaka. Taže, kedz dachto zna dze še da prihláška do toho kláštora vypisac da, ta nech zapíska, bo ja aj skakac znam a tota moja lepšia budúcnosť na totym slovensku še nezmenila, ani nezmení. Tote vonkajšie vplyvy a utlmujuce a omamujúce látočky, šak ja z bioly mala jedničku, šak fotosyntézu zná každý, že bez kyslíka še nedá žic.

Taže aj tote mafiánikovia, by še mi mohli ukázac, nepohrdnem, šak dajaký šéfinko by sa mi už veraže zišiel, šikovnú sekretáročku či dievča pre a na všetko še každému zíjdze, ňe? Kedz totu kariéru mi furt prekažic treba a ja furt ľen jeden cieľ mam, jak z tej dziry še dá dostac hetka, kedz zarobic mi nedajú a oslabovac imunity furt še budú snažic, ta žijem svoje sen, jak vytrnuť veľrybe stoličku, čo by teľo nešedzela, bo kurz dolára še neustále zvyšuje a totych amerických perfekcionalistov už neje veľo.

Inakše, lovu zdar, treba šicko lovic co še hybe a co ma tote štyri nohy naj kľačajú. Čekam ľen na uzdraveňe či na spaseňe, žeby som mohla to najľepše v totem živoce zažic. A Pán boh zaplať.

Článoček obsahuje slovné výrazy a slangy nevhodné pre maloletých divákov a poslucháčov, ibaa pre cieľovú kategóriu produktívnych.

(c) January, 2017, All Rights Reserved

Takže pokračovanie č. 2.

Ta je dôležité aj podotknúť, že jak to sa mi žije na tom východe, bo to jak vyhnanstvo. V Bratislave ste na mňa srali a zvysoka na mňa serú aj tu. A aj všade kde som bola, a aj všade kam pôjdem? Ta že by ma nemuseli furt a za každým teľo ľen kontroľovac bo mestský či dedinský či veľkomestský život, duša moja, je furt inakší.

Treba žic civilizovane a kultúrne a počľivo a ne, že bráničky každému otvárac a ešte aj kapurkovú furt zapíjac. Bo furt še dachto ľen kuká, a ľen donáša a furt špehujú. Znace jak to, tota s tým, tota s hentým a tota furt sama, ta co še vera porobilo. Ta to ne na koscelnom poriadku, žeby anička aj marienka, furt len sukienky zháňali a spodničky štrikovali, bo janíčkovia neznajú peňeži zarobic, ta ne, spojme naše dlane?

Ta že, net boha na pomoci, ani bárs chudobnej nedobre, ani bárs bohatej nedobre, a ani tej najchudobnejšej. Bo bohatý len tú chudobnú chcejú, a tote chudobiny ježišove len tých mafiánikov, ta to sodoma gomora, ľudze mojo. Bo to len stačí súcitu kúščok, a aj varic a prac a žehľic a kedz nebudzece sluchac  ta vás janíčko dá na darcovstvo orgánov, bo ježiško chce len vaše srdiečko a potom vaše očičká, bo to okienko do duše, hejže?

A še kuknice keľo totych rodinných domčekov povyrostlo, jak kozare u ľeše. Ta že, každý len pôžičky bere, či co? To ľen rodzic jak čerešňe treba znac, a vecej nič? Ta to živorenia a ožobračovanie, ta ne? Či to treba zámožného strýka mac? Bo ľen tak pečené holuby zos strechy nespadnú, a nové skupinky na facestretu nevzniknú. Aľe ja toľko nových nápadov mám, len neto s kým zrealizovac, ale taký sesterský rád by sa zišiel, bo ne ľen ja inakša, ale omhoho vecej, taže šicke dietky, dzivky, dzifčence, reku šup do našeho sesterského rádu, bo tí janíčkovia len naše nohavičky chcú dobyť, a potom len na pratanie, bo len služic zadarmo treba, a furt ľen pomáhac, bo aj šusedzi tak žijú?

Ta že, i sloboda života, i životného štýlu ľudze moje, či inoho, treba še o sebe starac a ne furt ten nos do druhého dvora pchac, jasno, či ňe? Bo to zbešňete dachtoré sú, a to bijú še hlava nehlava, len žeby furt tí najľepší buli. A ja, čože si počnem? Do jakýchto situácií milí janíčkovia, čo len tote búčky pália a preskakujú, ste ma nekalými tými praktikami dostali? Čože sa vám nemáli i mišo maľecký by ma už zabezpečil, žeby som nedajbože toto teplé more aj 4 krát do roka mala, a aj 4 alpské či vysokohorské lyžovačky mala, bo psychický teror či násilie, sa už veraže nenosí, to treba inakšie taktiky i metodiky vymyšľec, tato váš rozum bárs krátky a aj bárs riedky. Furtom len totu pokladnicu treba zapolnic, a ľen žrac, bo obžerstvo je ľen hriech, ta totych hrichov viacerí majú, a neľen za ušami, ale aj v nohaviciach im i ubudlo, i pribudlo.Taže treba še modľic, bo spaseňa še šicky nedočkajú, bo furt ľen čekac a čekac, bo šálky aj poháre už veraže pretiekli, a budú tiecť i do mora, bo oceán veľmo ďaleko, duša moja. Taký ženský zákon, treba nám, čo by sme ľen rozkazovali, bo chlapi na tom slovensku, ľen čumia a sa olizujú, bo bars ceplo im na lebene, ta nech si ich do úľa strčia, tam im podrosňu.

A peňeži ňe su najdôležitejšie, sú len dôležité. Bo najdôležitejšie je by človekom, bo ľudstvo aj tak vymrie, ta nech aspoň tote budúce generácie, jak dajake vôbec budú, naj znajú, co to je za život, v tej absolútnej či relatívnej chudobe na okraji tej svetskej spoločnosti, bo kradnuc še povoľuje len v krajnej núdzi, v hlade a chudobe, taže hors sa do to, šicko je raz po prvé, a šisko treba zažic, či ne?

Od sept ´12 do teraz, mi toho zažila veraže dosc, a furtom ľen ucekac, bo ľen na päty še dachto naľepí, a potom še nedá zbavic. Či maslim, či jaký to fras, každý ľen majetnícky a žiarlivý, bo žeby ľen kolo dzecí, bo to ščesce večné, ta veraže ňe. Furt budzem veľo čítac a písac, bo to chľeb mojej duše, a vzdelané a silné ženy sú všade rešpektované a vážene, ľen tu ňe? Dze tota galantnosť a vrúcnosť a oddanosť? Treba kuščok iné posty, funkcie a neľen ku  korytu še dostac a potom z válova žrac. Tak še furt žic neda, kuščok počlivosti treba.

Ľudze ňe sú zvyknuté ľen dávac, ale furtom ľen brac. A kedz mi šisko zoberú, ta co potom? A kedz mi už šicko plane zrobia, ta co potom? Ta jake to tote zákerné tzv. nemecké vojnové plány ešte na mňa vyvedú? Treba inšo rozmýšľac, konac a len obetovac daco, že by sce mohľi daco nového získac, bo rozcahnut nohy zna i lastovička, kedz neodľecela do teplých krajín. Ta reku, mrhac časom veraže nebudzem, treba hlavne čerstvého vzduchu a tej rodičovskej lásky a starostlivosci, bo najľepše še žije samej, nijake povinnosci, ani starosci, len sama svoje talenty rozvíjac, bo neľen oči by mi vyškriabali, aľe aj vlasy by mi vytrhali a v ložičke vody by ma utopili, ľen žeby šťastná a spokojná, žebym nebula. Bo znace jak to, na ľudskom nešcescí še najľepši da zarobic, nikoho nezaujíma kedz sú ľudze spokojné a šťastné. Veraže, furt sa treba len na dakoho inoho hrac, a na ferari vyvážac, a na rodinku úžasných a neznam ešte na koho. Šak ľudské telo aj organizmus bez lásočky, šak každá kvitočka chce vodičky, aľe aj hnojivka, žeby kvitla raz do roka, ta ňe?

Kebyže ci kažem, že každý zna keľo je 2 krát 2, aľe ňe každý zna keľo totych mesiačikov treba do roka mac, bo furtom ľen tote jahôdky či malinky zbirac, ta koho by to furtom bavilo? Ta ja som ľen nadaná, a len žena, ta to inakša doba a civilizácia treba budz? Žeby ku mne aj šumňe, aj podlízavo buli? Či pchac do rici kolíčky s čokoládu a so šľahačkú?

Tote vašo zauživané štandardy či postupy na mne neplatia? Ta dachto druhy by už moholo zaplacic mi aspoň taxíka, a ňe ľen furt čekac kedy budzem zúfalá a na koľenách prosíkac o almužny. Bo žijem lokálne, a furt myšľec globálne, a telo mám medzinárodné, a každý chce odo mňa, zo mňa daco, ale net dakoho kto ma rozosmeje či poteší tou, maličkosťou. Bo ja sebe vážim šicko, už mi še vykrmila na 62,- kilo a cicky mam pevne trojky, ta veraže len tote pracovné lukratívne ponuky v inej krajiny a v inom prostredí a za iného režimu mi treba. Bo net toho, kto by už ten poriadok s tymi ľudzmi co okolo mňa tote toxické správanie robia, narobil. ANi zákon, ani právo, ta ľen biologické, bo kedz še raz povi, ta sluchac rozkazy treba, bo rešpekt každý chce, a každý pre seba hrabe  a pre duhého nič.

Vidzíme še najutro, a na pozajutro, bo dzeci mi revu, a kojic mi treba, ta šumňe od vás. A ten náš robertko furt inakšu vierku, či vieru chce nalanaric, bo sám na nič nesúci, veraže.

Tento článoček vznikol bez podpory akejkoľvek menšiny či etnickej skupiny na zachovanie pôvodného slovanského slangu, nárečia, a ešte boh s Vami.

(c) January 2017, All Rights Reserved

 

Život v blahobyte a na východe a v luxuse za čie?

Takže, mám neuveriteľnú a nesmiernu chuť sa vyjadriť, keďže dochádza ku mnohým stretom rôznych záujmov  primitívnych a zaostalých ľudí s neznalosťou spisovného slovenského jazyka.

Čiže, keďže svoju pôsobnosť som resp. ani sa nebudem snažiť prispôsobovať zaostalým opiciam a ich štýlu jednania a nadobúdavania nových euríčok od tých našich zákonodarcov, lebo nemajú usporiadaný rodinný životik, tak a že reku všetko je len náhoda a všetci sa raz stretneme v jednej posteli a všetky cesty vedú len k bohu, bo len chudobní z najchudobnejších majú tú neopakovateľnú šancu spoznať toho ježiša christa či pannu máriu, bo iných mučenníkov či obetných baránkov si táto spoločnosť, doba ani nemohla dopriať, hejže?

Keďže sa mám, ako vždy vynikajúco, nemôžem sa teda stýkať ani stretávať s neandertalcami, lebo dochádza k stretu konfliktov, dá sa to označiť ako domáce väzenie či obmedzovanie osobnej slobody? Ako mám nadviazať hlbokú citovú väzbu a dôverný vzťah, keď so 60,- ečkami sa asi tak viete, kam pohnete. A že za dobručké, milučké správanie ako medíček dostanem 10,- ečok  a za prácičku s fúrikom cca 50,- no to ma podrž, spadnem z toho na moju peknú ricuľku, duša moja. Taže, kto je muslim a kto kresťan, to ma už neláka, každý by sa len škatuľkoval a skrýval za náboženstvo, a hral sa na dôležitých. No, každý je od niekoho závislý a každý je svojím spôsobom vydierateľný, zosmiešňovaný či podhodnocovaný. Taže, milý moji súdruhovia, tí mediálni poradcovia sa môžu schovať do svojich nor, bo ja ich sfúknem ako sviecu s betlehemským svetlom.

Taže, net to nijakej fukncie, ani postu pre mňa? Ta čo že mám na tom východe asi robkať? Na hlave stavať a s mojimi úškami mávať okoloidúcim ako nová atrakcia, a ešte s vystrčeným prostredným prštekom akože fu.ck teba a Tvoje priority, hodnoty a že sociálny status, no nezamestnaná, bo ma až tak neznášajú, že zarobiť mi nedajú, bo hotový cirkus de solei tu zaraz bude, nelen studená, ale aj teplá vojna, taže radšej si zavárajte, bo zavrú aj obchody a potom ani holuby už lietať nebudú. Bo, plyn aj elektrika je už dávno vynajdená ta treba objaviť ďalší svetadiel, bo furt len tú pôrodnosť treba zvyšovať, a antifico a antiožobračovanie milí moji gááádžovia, čo len furt tú skladbu do rozhlasu púšťajú, že viera nádej láska = nás spasí a mi budeme bohatí za vodou a šťastní, bo každý sa sám vychováva, sám vyštuduje a sám aj prejde cestou necestou za tri prasiatka. Taže, ludze moje, ja sa nikdy nezmením, a furt budem len tá karieristka, bo len peňeži mi chybujú, a ne nejaký kokotko s dvoma kinder vajcami, chápeme še ňe? Abo do kláštora, tam si budem spokojne čítať a písať, abo čo? No nikoho ja veraže rešpektovať a poslúchať ani nebudem, nemám z toho nič, a zadarmosa teraz už nič nenosí.

Ta pokračovanie nabudúce, nech žije ľudskosť a nevinnosť, bo submissívnosť a sedlane majú radi len tí z washingtonskej elity, všade inde si vážia silné a vzdelané a distingvované a elegantné ženy, nuž nejaké ego tým ale utrpí.

(c) 2017, All Rights Reserved