Aký je dopad dlhovej krízy na vyšehradské ekonomiky?

Celosvetová finančná a hospodárska kríza zasiahla väčšinu krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy (CESEE) ťažšie ako iné krajiny na svete a oživenie po kríze je vo všeobecnosti tiež pomalšie pre krajiny CESEE ako v iných rozvíjajúcich sa ekonomikách. Z tohto hľadiska to vyvoláva otázky týkajúce sa predkrízového a pokrízového modelu rozvoja regiónu, ktorý bol jedinečným modelom, a ktorý vyústil do rýchleho hospodárskeho rastu. Vízia integrácie EÚ a prístupové rozhovory k EÚ navyše viedli k reforme a stále poskytujú inštitucionálne, právne a behaviorálne kotvy pre krajiny CESEE, ktoré ešte nie sú členmi EÚ.

Po prvé, prijatie eura viedlo k zbližovaniu úrokových mier v krajinách s úrovňami v základných krajinách, po druhé v kombinácii s rastúcim prílevom kapitálu v dôsledku väčšej finančnej integrácie, tretím započítaním spotreby, štvrtým rozmachom nehnuteľností v krajinách. Tieto faktory viedli k vyššiemu rastu a zvýšeniu vládnych príjmov a výdavkov. Na druhej strane, zhodnocovanie viedlo k strate konkurencieschopnosti v krajinách, čo nepriaznivo ovplyvnilo vývoznú výkonnosť a spôsobilo rastúcu nerovnováhu na bežnom účte. Stručne povedané, euro prehĺbilo vnútroeurópske nerovnováhy, ktorých neudržateľnosť spôsobila súčasnú krízu štátneho dlhu.

V prvom rade je potrebné spomenúť tému eura oproti národným menám vo vyšehradských krajinách. Slovensko bolo navyše prvou višegrádskou krajinou, ktorá v januári 2009 prijala euro ako národnú menu. V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy a následných problémov s plnením konvergenčných kritérií odložili Česká republika, Maďarsko a tiež Poľsko svoje plány na vstup do eurozóny.

Ak sa pozrieme na pozadie, musí každý žiadateľ pred vstupom do eurozóny splniť maastrichtské konvergenčné kritériá fiškálnej stability, zabezpečiť nezávislosť svojej centrálnej banky, dosiahnuť nízku infláciu a dlhodobé úrokové sadzby a preukázať menovú stabilitu národnej meny účasťou na mechanizme výmenných kurzov, tzv Exchange Rate Mechanism II. najmenej na obdobie dvoch rokov.

Okrem toho v oblasti Višegrádu prijalo euro v januári 2009 euro ako národnú menu iba Slovensko z 19 krajín eurozóny. V dôsledku gréckej krízy a nerovnováhy spôsobenej hospodárskou krízou krajiny stále viac váhajú s prijatím eura. Vstup do eurozóny už nie je v Poľsku absolútnou prioritou.

Stručná analýza: Zhrnutie situácie krajín V4 počas krízy a súčasnosť

ČESKÁ REPUBLIKA

Plány na pristúpenie k eurozóne sú v súčasnosti z dôvodu zlej fiškálnej situácie vágne. Česká vláda sa bude držať svojich plánov a počíta s deficitom centrálnej vlády vo výške 40 miliárd korún (1,55 miliardy eur) v roku 2020. Úroveň verejných financií v Českej republike patrí v posledných rokoch k jedným z najlepších v Európskej únii (EÚ). Krajina eviduje fiškálne prebytky od roku 2016, hoci spomalenie ekonomiky a prísľub vyšších výdavkov vytvárajú tlak na vládu, aby hľadala úspory. A zároveň, investičné výdavky CZ stúpnu o 13 miliárd na 135 miliárd Kč v roku 2020. Príspevky na starostlivosť o deti sa tiež zvýšia, čo bude stáť asi 8,6 miliardy Kč v roku 2020.

Niektorí ekonómovia kritizovali Babišovu vládu za to, že v ostatnom čase príliš zvýšila výdavky, čo vytvára tlak na budúce rozpočty v čase, keď sa ekonomika spomaľuje.

Českej ekonomike sa v r.2018 darilo, hoci došlo k spomaleniu rastu. HDP vzrástol o 3 %, (v r. 2017 o 4,5 %), k čomu prispel rast domáceho dopytu. Spotreba domácností, ktorým rýchlo rastú príjmy, je silná, ale podniky majú kvôli nedostatku voľných pracovných síl problém so zvyšovaním produkcie. HDP per capita v PPP dosiahol v roku 2017 89% priemeru EÚ (SR 77%). V r. 2019 došlo k spomaleniu rastu z dôvodu výrazného spomalenia hospodárskeho rastu najvýznamnejšieho obchodného partnera – Nemecka (0,6 %rast v r.2019). Podľa odborníkov každé percento rastu alebo poklesu nemeckej ekonomiky sa takmer rovnakou mierou odrazí aj v raste českej ekonomiky.

Po oznámení ukončenia intervencie českej koruny Českou národnou bankou dňa 6.4.2017, ktorej kurz sa pohyboval na úrovni okolo 27 Kč za 1 euro, česká koruna najskôr v r.2017 posilňovala. V priebehu roku 2018 dochádzalo v rozpore s očakávaniami k jej postupnému oslabovaniu, ktoré sa ČNB snažila zabrzdiť viackrát zvýšením základnej úrokovej sadzby. Kurz oslabuje odliv dividend do zahraničia (výmena českej koruny za cudzie meny a výplata do zahraničia) a všeobecne negatívna nálada voči rizikovejším aktívam na svetových trhoch.

ČR v súčasnosti spĺňa dve zo štyroch kritérií na prijatie eura. Nesplňuje cenovú stabilitu a výmenný kurz. Prijatie spoločnej meny – eura v ČR však nie je otázkou najbližších rokov. Verejnosť v ČR má veľmi silný negatívny postoj verejnosti voči euru. Dôvodom sú: -vonkajšie faktory – po voľbách vo FR a DE sa zrýchlila integrácia eurozóny, možno predpokladať posilňovanie viacrýchlostnej Európy, čo vytvára riziká, že niektoré krajiny zostanú na periférii; -vnútorné faktory – strana ANO, ktorá vyhrala voľby a jej predseda A. Babiš sú zásadne proti skorému vstupu ČR do eurozóny.

MAĎARSKO

Podľa konvergenčnej správy uverejnenej Európskou centrálnou bankou (ECB) začiatkom 12. mája 2010 Komisia vyhlásila Maďarsko za „nie je pripravené“ na prijatie eura. Maďarsko nezodpovedá kritériám potrebným na prijatie.

V roku 2018 maďarské hospodárstvo dosiahlo rast HDP 4,6%, čo je 2 krát viac ako je európsky priemer. Vďaka prílevu finančných prostriedkov z kohéznych fondov EÚ a zároveň v dôsledku poklesu svetových cien energií sa hospodárstvo HU vyvíjalo pozitívne. Motorom pre rast hospodárstva HU bola domáca spotreba (ktorá sa medziročne zvýšila približne o 6% a tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 15%. Maďarský rast HDP je za Poľskom, Lotyšskom na 3. mieste v rámci EÚ. Ročný rast HDP 4,6% v 2019 bol oveľa vyšší ako sa očakávalo.

V októbri 2019 klesla inflácia z 3,8% na 2,7% do decembra, čo bolo spôsobené hlavne poklesom ceny pohonných hmôt o 12% . Takáto inflácia bola tretia najvyššia v rámci EÚ a preto MNB (Národná banka HU) musela sprísniť menovú politiku. Následne sa forint posilnil o 1,5%. Čo sa týka maďarských verejných financií v decembri 2019 bol prebytok 1,26 mld. Euro (v roku 2017 bol deficit takmer 600 mil.eur). Prebytok nastal hlavne tým, že transfery z EÚ prišli v poslednom mesiaci a predstavovali takmer polovicu ročnej sumy. Požiadavkou EÚ stále zostáva zníženie deficitu s cieľom znížiť verejný dlh, ktorý bol v roku 2018 oveľa nižší 72% v porovnaní s rokom 2017 73,3%.

Môžeme skonštatovať, že HU aktuálne dosiahlo vrchol hospodárskeho cyklu v roku 2018 a v nasledovnom období sa očakáva jeho zhoršenie z hľadiska rastu, inflácie a vonkajších faktorov. Ekonomika HU začala vykazovať známky prehriatia s historicky najnižšími hodnotami nezamestnanosti, stabilne rastúcou mierou inflácie a obrate vo vonkajšej rovnováhe.

Rast reálneho HDP v roku 2018 dosiahol medziročnú úroveň 4,3%. Tento rast bol najvyšší za posledných 13 rokov Údaje o raste prekonali minulé prognózy a zaradili Maďarsko do prvej päťky rastu EÚ-28, aj keď zaostáva za Poľskom a Lotyšskom. Expanzia bola podnietená službami, ako aj obchodom, stravovacími službami a cestovným ruchom, ktorý v porovnaní s 2018 vzrástol o 6,9%. Menová politika bola v roku 2018 uvoľnená a stimuly by mali byť zrušené postupne. Centrálna banka udržiavala medzibankové sadzby na veľmi nízkej úrovni likvidity. Ďalšie politické opatrenia, ktoré prijala centrálna banka vyslala zmiešané signály. Centrálna banka opustila nástroje určené na ovplyvnenie úrokov a obnovila svoj program rastu pre malé a stredné podniky, ktorým budú poskytnuté lacné úvery s pevnou úrokovou sadzbou Zvyšujúci sa rozdiel medzi globálnou a miestnou úrokovou sadzbou prispeli k znehodnoteniu meny v roku 2018.

Podľa správy Komisie o udržateľnosti z roku 2009 sa od Maďarska vyžadovala ďalšia fiškálna konsolidácia, aby splnila strednodobý rozpočtový cieľ stanovený v Pakte stability a rastu, pokiaľ ide o udržateľnosť jeho verejných financií.

Maďarsko sa zatiaľ nezúčastňuje na ERM II. Forint sa od polovice roka 2008 do marca 2009 výrazne oslabil, potom sa čiastočne zotavil z dôvodu finančnej pomoci vedenej EÚ, Svetovou bankou a MMF.

Finančná kríza a príklad Grécka však vo verejnej mienke vyvolali pochybnosti o tom, že by euro prospelo ekonomike. Najväčšie argumenty v prospech pristúpenia krajiny k euru sa stali neplatnými. Predovšetkým maďarská verejná mienka často spomínala regulačnú stránku eura: ľudia dúfali v čistú menovú politiku, kde nie sú dovolené žiadne tajomstvá. Príklad Grécka ukázal, že aj v eurozóne môže vláda manipulovať s ekonomickými údajmi.

POĽSKO

Stav poľských verejných financií sa v dôsledku hospodárskej krízy radikálne zhoršil. V dôsledku toho Európska komisia začala konanie o nadmernom dlhu voči Poľsku už v roku 2009. Kľúčovou výzvou pre Poľsko je teraz vytvoriť prijateľnú stratégiu na zníženie deficitu verejných financií pod 3%.

Postoj Poliakov k euro sa výrazne zmenil v dôsledku gréckych ekonomických problémov a vzhľadom na podobné ťažkosti ohrozujúce Španielsko a Portugalsko. Nedávny prieskum, ktorý vykonalo Centrum pre výskum verejnej mienky (CBOS), ukazuje, že podpora pre prijatie eura sa znížila o 24%. Iba 41% podporuje vstup do eurozóny, zatiaľ čo 49% dáva prednosť zachovaniu tradičnej meny – poľského zlotého.

Poľsko nespĺňa kritériá potrebné na prijatie. Poľsko ako jediná krajina EÚ prešla krízou rastom HDP, od prvej vlny krízy v roku 2009 až doteraz. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ Poľsko naďalej patrí k lídrom rastu HDP. Európsky parlament schválil (v 2013) rozpočet EÚ pre 2014-2020, ktorý vyčleňuje pre PL čiastku 105,8 mld. Eur, z toho 72,9 mld. Eur bude pridelených na politiku súdržnosti a 28,5 mld. Eur pre poľské poľnohospodárstvo.

Podľa GUS (Ústredný štatistický úrad) poľský HDP vzrástol v roku 2018 o 5,1%, čo je najrýchlejší rast od roku 2011. V porovnaní s rokom 2016 (2,9%) kedy bol rast HDP najslabší, bol rok 2017 (4,8%) prelomový a rok 2018 zaznamenal tretí najrýchlejší hospodársky rast v EÚ – 5,1%. Kľúčovou hnacou silou hospodárstva bol najmä rast spotreby (silnel maloobchodný predaj), rástli investície (stavebníctvo) a ekonomike napomohla aj nízka miera nezamestnanosti, zvýšenie priemerných miezd a pomerne nízka inflácia.

Miera nezamestnanosti klesla na rekordné minimum 5,7% (najnižšia za 25 rokov). Mzdy rastú a poľský pracovný trh sa začína stretávať s nedostatkom pracovných síl. Zahraničný obchod PL v roku 2018 dosiahol obchodný deficit 5,1 mld. EUR (2017 prebytok 0,4 ml. Eur). PL vyviezlo tovar vo výške 221 mld. EUR (+7%), zatiaľ čo dovážal tovar vo výške 226,1 mld. EUR (+9,7%). Poľsko ukončilo rok 2018 s deficitom verejných financií vo výške 0,4% HDP (1,5% HDP 2017). Verejný dlh krajiny klesol v 2018 na 48,9% HDP z 50,6% v roku 2017. Deficit štátneho rozpočtu za rok 2018 predstavoval 2,4 mld. Eur (10,4 mld. PLN), čo predstavuje najnižší deficit od roku 1998.

Pre slovenské podniky je zaujímavou príležitosťou na získanie kapitálu Varšavská burza cenných papierov, najdynamickejšie sa rozvíjajúca a najlikvidnejšia burza cenných papierov v strednej Európe. Poľsko vyslovilo „Nie“ pre zavedenie Eura v blízkej budúcnosti. Politické strany v PL majú zagarantovať Poliakom, že euro v PL bude prijaté až vtedy, keď krajina bude na úrovni najväčších krajín EÚ a Poliaci dosiahnu európsku životnú úroveň, ktorej hlavným znakom bude výška platov Poliakov, porovnateľná so zárobkami v najviac rozvinutých krajinách EÚ. (za meradlo považuje úroveň v DE). Poľský zlotý chráni pred otrasmi, ochraňuje dosiahnutú životnú úroveň a umožňuje jej ďalšie zvyšovanie.

SLOVENSKO

Slovensko urobilo prvý krok k zavedeniu eura v decembri 2005, keď sa pripojilo k systému ERM II. Najťažšie inflačné kritérium bolo splnené v auguste 2007. Eurostat oficiálne potvrdil, že Slovensko splnilo všetky maastrichtské kritériá až v apríli 2008.

Európska komisia 7. mája 2008 vo svojej pravidelnej Konvergenčnej správe o pripravenosti na euro dala Slovensku zelenú na prijatie jednotnej meny. Hlavy štátov a vlád EÚ požehnali 19. júna 2008. V júli 2008 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) stanovila konverzný kurz na 30,126 slovenských korún na jedno euro. Keď euro oslávilo svoje desiate výročie, Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009.

Podľa štatistiky Eurostat, v dôsledku zníženia výkonu v eurozóne, slovenská ekonomika zmierni v roku 2020 tempo rastu na 2,3 %. Podľa priebežného monitoringu klesne deficit verejnej správy medziročne na 0,68 % HDP. Na nepriaznivý rozpočtový vývoj v roku 2019 reaguje vláda viazaním výdavkov v kapitolách ŠR, ktoré prinesie úsporu okolo 0,3 % HDP. Na dosiahnutie cieľov vyrovnaného rozpočtu v roku 2021 a 2022 bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme 770 (0,7 % HDP) resp. 1 246 mil. eur (1,2 % HDP). Pri predpoklade celkovo vyrovnaného hospodárenia od roku 2021, očakáva návrh rozpočtu dodatočný pokles hrubého zadlženia k 44,8 % HDP do roku 2022. Čistý dlh verejnej správy by sa mal aj naďalej znižovať rýchlejšie ako hrubý dlh a do roku 2022 klesne výraznejšie pod 40 % HDP.

V dôsledku zníženia výkonu v eurozóne, slovenská ekonomika zmierni v roku 2020 tempo rastu na 2,3 %. Rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 sa spomalil na 2,4 % najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny.

Podľa Rady pre rozpočtovú bezpečnosť, napriek priaznivému vývoju ekonomiky sa v rokoch 2018 a 2019 nepodarilo splniť rozpočtové ciele a vytvoriť dostatočný fiškálny priestor pre prípadné spomalenie ekonomiky a riešenie negatívnych šokov. Nesplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 a schválenie dodatočných opatrení na rok 2020 zvýšili riziko, že bez prijatia zásadných opatrení deficit vzrastie na úroveň 2,4 % HDP v roku 2020 a do roku 2022 môže presiahnuť úroveň 3% HDP. To by viedlo k prekročeniu štvrtej hranice dlhovej brzdy spojenej s požiadavkou, aby vláda a samosprávy predložili vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Predpokladáme, že dopady koronavírusu COVID-19 na výdavky rozpočtu a nepriamo cez ekonomické spomalenie aj na jeho príjmy prispejú k ďalšiemu prehlbovaniu rozpočtového deficitu.

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2018 úroveň 0,70 % HDP, čo je menej ako rozpočtovaný cieľ na úrovni 0,83 % HDP. Hrubý dlh dosiahol úroveň 48,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 1,0 % HDP a prvýkrát od roku 2012 klesol mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.

Podľa prieskumu verejnej mienky sa Slováci obávali najmä prudkého rastu cien, ale dôverovali euru, že poskytne bezpečné útočisko pred dôsledkami prehĺbenia krízy. Euro v skutočnosti čiastočne chránilo hospodárstvo pred narušeniami na menových trhoch. Slovenská koruna bola z dôvodu fixného výmenného kurzu od júla 2008 jedinou menou v regióne, ktorá voči euru rýchlo neklesla. Obchod sa tým stal oveľa voľnejším.

Na druhej strane slabé meny posilnili vývozcov z krajín mimo eurozóny. Aj kvôli zavedeniu eura v kombinácii s hospodárskou krízou a slabými menami muselo Slovensko čeliť dôsledkom „cestovného ruchu v oblasti cestovného ruchu“ pre svoj maloobchodný sektor. Najmä v prvej polovici roku 2009 zažili Poľsko, Česká republika a Maďarsko obrovské vlny Slovákov hľadajúcich oveľa lacnejšie tovary v obchodoch a supermarketoch v zahraničí.

O rok neskôr je situácia úplne iná. Grécka dlhová kríza sa stala krízou eura. Je nutné sa obávať, že grécke problémy so zachovaním dlhov sa môžu rozšíriť do ďalších krajín, ktoré euro zrazili na historické minimá. Slabšie euro však teraz prospieva slovenským vývozcom.

Pomoc Grécku pri riešení jeho dlhových problémov je v prvom rade zodpovednosťou krajín eurozóny. Slovensko je teda povinné zúčastňovať sa na balíku pomoci Grécka, ale kvôli nadchádzajúcim voľbám sa stalo predmetom kampane. Poskytovanie takejto pomoci si vyžaduje zmeny zákonov o štátnom rozpočte a rozpočtových zásadách. Medzitým slovenský parlament dokončil svoj riadny program.

Prehľad literatúry podľa viacerých autorov

Téma Európska dlhová kríza vyvolala v literatúre pozornosť niekoľko rokov pred rokom 2010, čo zhrneme nižšie.

Najmä ak sa vláda snaží znížiť súkromný dlh, vedie to k zvýšeniu verejného dlhu. Na jednej strane má dlhová kríza výrazný vplyv na eurozónu, pretože neustále vyvoláva nové problémy týkajúce sa jej životaschopnosti a na druhej strane budúcnosť eura ako spoločnej meny, ako je opísané v publikácii Blundell-Wingall, Slovic (2010, str.4).

Skutočné následky spojené s bankovou krízou (vyššia nezamestnanosť) vo všeobecnosti opisujú, že zmeny stavu bežného účtu bez ohľadu na to, čo naznačuje, nemusia nevyhnutne znamenať nerovnováhu. Z tohto hľadiska môžu jednoducho odrážať intertemporálne úspory, ako aj spotrebiteľské a investičné preferencie súkromných podnikov, domácností a vlád, ktoré predložili Obstfeld a Rogoff (1994). Rastúce ceny a jednotkové náklady práce a silné investície by navyše mohli byť dôsledkom dobiehania okrajových krajín v rámci eurozóny.

Candelon, Palm (2009, s. 3) si všimla, že to môže ovplyvniť vládne príjmy z daní, ktoré sa znížia, a na druhej strane vládne výdavky, ktoré sa zvýšia prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (dávky v nezamestnanosti) a prostredníctvom opatrení určených na stimuláciu globálneho dopytu. Tento automatický stabilizačný mechanizmus však prehlbuje rozpočtový deficit a zvyšuje dlh. V dôsledku toho by táto reštriktívna fiškálna politika mohla zvýšiť pravdepodobnosť zlyhania pre domácnosti a zvýšiť tak objem zlyhaných úverov, čím by sa opäť zvýšila napätie v súvahe bánk.

Hofmann (2012, s. 2-3) poukázal na to, že krajina s neudržateľným dlhom uplatňuje mimoriadne opatrenia na obnovenie udržateľnosti. Cieľ hospodárskeho rastu si vyžaduje opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny, medzi ktoré patria úsporné opatrenia, zlyhanie a reštrukturalizácia, ako aj inflácia spojená s oslabením meny. Na druhej strane je najjednoduchším východiskom menové oslabenie spôsobené expanzívnou menovou politikou, potenciálne spojené s kvantitatívnym uvoľňovaním. V dôsledku toho to môže zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny zvýšením vývozu a potenciálne prilákaním kapitálu priťahovaného lacnými výrobnými nákladmi. Z tohto hľadiska krajina menovej únie nemá právomoc tieto opatrenia kontrolovať a presadzovať. Celkovo možno povedať, že znehodnotenie eura je jednoducho nemožné bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na všetkých 17 krajín eurozóny, ktoré sú neoddeliteľne spojené rovnakou menou.

Podľa Nelsona (2012) sa od globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 verejný dlh vo vyspelých ekonomikách výrazne zvýšil a toto zvýšenie podnietilo množstvo faktorov súvisiacich s finančnou krízou vrátane balíkov fiškálnych stimulov, znárodnenia súkromného sektora. dlh a nižšie daňové príjmy.

Reakcie na dlhovú krízu

Sobjak, A. (2013) zdôraznil, že prudký pokles HDP, pokles vývozu v dôsledku klesajúceho dopytu v EÚ, pokles priemyselnej výroby a stavebníctva a odliv kapitálu z regiónu sú spoločné účinky globálneho kríza v strednej Európe (alebo CE: Slovinsko plus štyri krajiny Vyšehradskej skupiny, ktorými sú Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko). Následné vyschnutie zahraničného kapitálu následne viedlo k úverovej kríze a boju o likviditu, ktoré sa vzájomne dopĺňali. Na druhej strane s celkovým spomalením hospodárskeho rastu a poklesom HDP sa zvýšila nezamestnanosť, čím sa zastavila silná dynamika tvorby pracovných miest, ktorá prevládala v období pred krízou. Stručne povedané, táto reťazová reakcia bola možná kvôli množstvu bežných zraniteľností v ekonomikách regiónu. Zatiaľ čo mnohé z nich, ako napríklad úverový boom a všeobecne vysoká úroveň dlhu, zdieľajú iné členské štáty, v ekonomikách strednej a východnej Európy existuje veľa spoločných čŕt, ktoré počas krízy priniesli osobitné problémy.

Prvým je vysoko exportne orientovaný charakter ekonomík krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú otvorené a (s výnimkou Poľska) malé, a teda sú veľmi vystavené výkyvom v globálnej ekonomike a dopytu na hlavných vývozných trhoch. Vďaka tomu bol región obzvlášť vystavený počas dlhovej krízy v eurozóne v roku 2012, keďže približne 80% vývozu z krajín CE smeruje do eurozóny.

Takéto flexibilné výmenné kurzy národných mien však zároveň uľahčili nevyhnutný priestor na prispôsobenie českej, maďarskej a poľskej ekonomiky a umožnili im rýchlo reagovať na pokles hospodárskeho cyklu v rokoch 2008 – 2009. Po oslabení miestnych mien voči euru sa vývozné ceny stali konkurencieschopnejšie. Je to dôležité, pretože na rozdiel od tých krajín zo širšieho regiónu, ktorých meny boli viazané na euro (Lotyšsko, Litva a Bulharsko), bola oveľa menšia miera flexibility. Zároveň títo členovia spoločnej menovej oblasti, menovite Slovinsko (od roku 2007) a Slovensko (od roku 2009), pričom ťažili z dôveryhodnosti eura, a tým sa vyhli odlivu kapitálu, obaja utrpeli z hľadiska konkurencieschopnosti.

Author of this article: Antonia FICOVA, Date of preparation: May 6th, 2020, Published in online slowak newspaper called: Finančné Noviny 

Poznáme všetci čo sú Štátne Rezervné Fondy?

Na úvod

1. Aký je Ich Investičný Proces?

Po prvé, stratégia ŠRF by mala určovať rizikový apetít a cielené výnosy, ktoré by sa mali definovať a ktoré by sa mali odrážať počas ich celého investičného procesu. Po druhé, v procese rozhodovania sa vyžaduje jasné porozumenie hnacích síl hodnoty, stratégií tvorby hodnoty a realizácie každej investície. Po tretie, riadenie po investícii znamená zabezpečenie zosúladenia stimulov so stratégiou. Inými slovami, aktívne sledovanie a dosahovanie tvorby hodnoty a rizík identifikovaných v investičnom procese. Po štvrté, meranie. Inými slovami, je nevyhnutné jasne definovať a sledovať finančné a sociálno-ekonomické výnosy ŠRF pomocou opatrení vhodných pre každé aktívum, ale so širokou konzistentnosťou naprieč investíciami, aby sa umožnila spoľahlivá interná a externá komunikácia výnosov.

Podľa Preqin, spoločnosť, ktorá poskytuje finančné dáta, so sídlom v Londýne, sa uvádza že každý štátny investičný fond je iný, viac do tej miery, pokiaľ ide o jeho vlastné charakteristiky, ciele a kultúru. Inými slovami, neexistuje žiadny univerzálny rámec na hodnotenie všetkých investícií a investičných príležitostí. Ďalším kľúčovým aspektom je však schopnosť získať prístup k príležitostiam, ktoré nie sú dostupné pre ostatných. Stručne povedané, robustný rámec hodnotenia investícií pomôže dosiahnuť výhody zvýšenej návratnosti prostredníctvom faktorov: Po prvé, zvýšená prísnosť, nezávislá výzva a neustále zlepšovanie investičného procesu. Po druhé, účinné a efektívne postupy riadenia a merania investícií po ukončení obchodu. Po tretie, silnejšie riadenie rizika na úrovni fondu aj portfólia. V dôsledku vyššie uvedených faktorov môžeme povedať, že dobré riadenie vecí verejných a transparentnosť v rámci hodnotenia investícií sú kľúčom k dosiahnutiu úspechu.

2. Ako teda definovať čo sú Štátne Rezervné Fondy pre laikov ai ch význam v súčasnosti?

Existuje mnoho rôznych definícií ŠRF. Na jednej strane Európska komisia (2008) uvádza, že pomenovanie ŠRF zdôrazňuje štátne investičné nástroje, ktoré spravujú diverzifikované portfólio domácich a medzinárodných finančných aktív.

Na druhej strane sa ŠRF vytvárajú hlavne vtedy, keď krajiny majú prebytočné príjmy, rezervy a ich vlády sa domnievajú, že by bolo výhodné spravovať tieto aktíva s ohľadom na budúce požiadavky na likviditu a ako spôsob stabilizácie nepravidelných tokov príjmov, podľa Gugler, P.; Chaisse, J. (2009).

Miracky a Bortolotti (2009) objasnili tieto definície ŠRF: (i) investičný fond namiesto prevádzkovej spoločnosti, (ii) ktorý je v úplnom vlastníctve suverénnej vlády, inými slovami organizovaný osobitne od centrálnej banky alebo ministerstva financií, chráni ho pred nadmerným politickým vplyvom, (iii) ktoré vynakladá medzinárodné a domáce investície do rôznych rizikových aktív, (iv) ktoré sú poverené hľadaním obchodnej návratnosti, a (v) dôchodkový fond, fond nie je financovaný z príspevkov od dôchodcov a nemá prúd záväzkov voči jednotlivým občanom.

2.1 Niečo od prvých autorov z teórie o ŠRF

Napriek tomu je dôležité spomenúť niekoľko štúdií na tému ŠRF hlavne od roku 2007. Na tento výskum sa špecializovali, najmä Jones, S. G. – Ocampo, J.A., (2008), ktorí podrobne predstavili vývoj devízových aktív v rôznych častiach rozvojového sveta, optimálne rezervy, vypracovali širší rámec pre analýzu motívov akumulácie devízových aktív. Ďalej, Matoo, A. – Subramanian, A. (2008) opísali nerovnováhu medzi podhodnotenými výmennými kurzami a SWF. Navrhli vo WTO nové pravidlá na disciplinárne stíhanie prípadov značného podhodnotenia, ktoré možno jednoznačne pripísať konaniu vlády. Aj Beck, R .; Fidora, M. (2008) poskytol informácie o vplyve štátnych investičných fondov (SWF) na globálne finančné trhy, o vplyve prevodu tradičných devízových rezerv na SWF na globálne kapitálové toky. Aj ďalší autori, hlavne Baptista, A. M. (2008), Miracky et. al. (2009), Bernstein, S .; Lerner, J .; A. Schoar (2009). Al-Hassan, A. a kol. (MMF, 2013) predstavili systematický (normatívny) spôsob, akým sú hlavné črty štruktúry riadenia ŠRF vo vzťahu k jeho cieľom a riadeniu investícií, ktoré môžu zabezpečiť jeho efektívnu prevádzku a zvýšiť jej finančnú výkonnosť. Aj Bodie, Z., Brière, M., (2013) opísali správu suverénneho bohatstva z hľadiska teórie podmienených nárokov. Navrhujú inštitucionálne usporiadanie, ktoré by mohlo túto prekážku prekonať a umožniť účinnú koordináciu. Napríklad Rose, P. (2014) opísal vývoj regulácie zahraničných investícií v posledných rokoch, analýzu zákona o zahraničných investíciách v USA (FINSA), vrátane hlavných zákonných definícií, ktoré určujú regulačnú cestu zahraničnej investičnej transakcie. Aj Backer, L. C. (2014) opísal, že ŠRF stelesňujú a replikujú kolízie medzi dvoma tektonickými silami, ktoré brzdia cestu k novému normatívnemu rámcu riadenia a moci. Etemad, A. (2014) preskúmal vplyv štátnych fondov na volatilitu makro-premenných. Autor ukázal, že krajiny s ropnými fondmi znížili volatilitu spotrebiteľských cien a voľných peňazí v porovnaní s krajinami bez fondov. Gilligan a kol. al. (2014) poznamenali, že pre štátne investičné fondy a iné formy štátneho kapitálu existujú nevymožiteľné politické rozmery.

3. Koľko druhov ŠRF poznáme? Aká je ich geografická alokácia?

Stručne povedané, Existuje veľa štátnych investičných fondov s viacerými cieľmi, podľa klasifikácie Al-Hassana, A. a kol. (MMF, 2013) a taxonómie Santiagových princípov je možné rozlišovať päť-5 typov SWF: Po prvé, sú to stabilizačné fondy, ktoré izolujú rozpočet a hospodárstvo od volatility cien komodít a vonkajších otraso, napr. v Čile slúži na hospodársku a sociálnu stabilizácu), Východný Timor, Irán a Rusko (Fond na stabilizáciu ropy). Mávajú tendenciu investovať do vysoko likvidného portfólia aktív tým, že alokujú viac ako 80% svojich aktív na cenné papiere s pevným výnosom, pričom štátne cenné papiere tvoria približne 70% ich celkových aktív.

Po druhé, šetriace fondy majú v úmysle zdieľať bohatstvo naprieč generáciami transformáciou neobnoviteľných aktív na diverzifikované finančné aktíva, napr. Abu Dhabi Investment Authority, Líbya, Rusko  má National Wealth Fund. Ich investičný mandát zdôrazňuje vysoký profil rizika a návratnosti, a teda sa sústreďujú na vysoké podiely v portfóliu akcií a iným investíciám (viac ako 70 percent).

Po tretie, rozvojové fondy sa zriaďujú na prideľovanie zdrojov prioritným sociálno-ekonomickým projektom, zvyčajne infraštruktúre, napr. SAE ich fond zvaný Mubadala a Iránsky fond, Národný rozvojový fond.

Po štvrté, dôchodkové rezervné fondy sú zriadené s cieľom splniť v budúcnosti identifikované odlevy týkajúce sa záväzkov podmieneného typu súvisiacich s dôchodkami v súvahe vlády, napr. Austrália, Írsko a Nový Zéland. Mali vysoké podiely na akciách a iných investíciách na kompenzáciu rastúcich dôchodkových nákladov.

Po piate, rezervné investičné spoločnosti zaoberajúce sa investovaním do rezerv majú v úmysle znížiť záporné náklady na držbu rezerv alebo získať vyššiu návratnosť z veľkých rezerv, zatiaľ čo aktíva vo fondoch sa stále počítajú ako rezervy, napr. Čína, Južná Kórea a Singapur. Na dosiahnutie tohto cieľa dosahujú vyššie výnosy prostredníctvom vysokých alokácií do akcií a alternatívnych investícií, pričom až 50 percent je v Južnej Kórei a 75 percent v singapurskej vládnej investičnej spoločnosti.

4. Do akej miery sú tieto ŠRF transparentné?

Otázka znie: Ako transparentné sú investície štátnych investičných fondov? Z tohto hľadiska je potrebné spomenúť Carla Linaburg a Mich Maduell  z Inštitútu Štátných rezervných fondov, spoločnosť so sídlom v USA, ktorí vyvinuli index transparentnosti Linaburg-Maduell, ktorý obsahuje desať základných princípov. Je to metóda transparentnosti ratingov v prípade štátnych investičných fondov prostredníctvom zásad. Inými slovami, určené predovšetkým pre vládne investičné nástroje, kde boli obavy z neetických programov.

Podľa inštitútu, SWF Institute v 1Q 2020, získali pomocou tejto metódy najvyššie skóre, teda 10 bodov, fondy ako Alaska Permanent Fund Corporation, Alberta Investment Management Corporation, Chile Pension Reserve Fund, Fondo de Ahorro de Panama či Future Fund. Najmenšie skóre, teda 1 či 2 body, dosiahli fondy ako Kazakhstan National Fund, Brunei Investment Agency, National Fund for Hydrocarbon Reserves, Revenue Regulation Fund.

5. Novodobé Giganty. Aké sú rozmery ŠRF teraz?

Top 89 najväčších ŠRF uvádza Inštitút ŠRF, so sídlom v USA, podľa 1Q 2020 ich hodnota celkových aktív je $8,335 bn. Najväčšie fondy sú nasledovné, Norway Government Pension Fund Global v Európe s hodnotou $1,186 bn, China Investment Corporation s hodnotou $940,6 mln, Abu Dhabi Investment Authority, Hong Kong Monetary Authority Investment Portfolio, ale aj Kuwait Investment Authority patrí medzi TOP 5. Naopak, medzi 3 najmenšie ŠRF sa zahŕňajú hlavne Bhutan Economic Stabilization Fund, Ontario First Nations Sovereign Wealth a Iran Oil Stabilization Fund.

6. Ako ovplyvnil COVID 19 Štátne Rezervné fondy a ich vplyv? Sučasná situácia

V súčasnosti, COVID-19 vážne ovplyvnil globálne štátne investičné fondy. Vzhľadom k tomu, niekoľko štátnych investičných fondov zaznamenalo dramatický pokles bohatstva svojich podielov. A tak väčšina ŠRF závisí od oddeľovania daní z minerálneho bohatstva, najmä ropy a zemného plynu, aby sa pôvodne financovali a zvyšovali ich finančné prostriedky. Zatiaľ čo niektoré fondy používajú na vytvorenie svojich fondov prebytočné menové rezervy, hlavným príkladom je Čínska investičná spoločnosť, no sú však v menšine.

Je nutné uviesť, že Nórsky vládny dôchodkový fond (GPFG) vo 4Q v 2019 zaznamenal návratnosť investícií 19,9%, čím sa zvýšila jeho hodnota na 1,1 bn USD. GPFG vykázal stratu 14,6% v 1Q v 2020. Toto číslo oznámilo Oslo a uviedlo, že GPFG stratil 110,5 miliárd dolárov. Toto číslo overuje Norges Bank, ktorá dohliada na investičné portfólio GPFG, ktoré k 7. aprílu 2020 uviedlo hodnotu GPFG ako 955,3 mld USD. K 31. decembru 2020 stratili akciové investície GPFG približne 21,1%, v 1Q v 2020. GPFG mala k 31. decembru 2019 celosvetovú alokáciu v akciách.

Na druhej strane, straty zaznamenal aj stály fond na Aljaške. Pred vypuknutím COVID-19 boli aktíva fondu zaznamenané vo výške viac ako 64 mld USD. K 16. marcu 2020 bolo ocenenie Stáleho fondu Aljašky 58,7 mld USD.

Avšak, ŠRF Nigéria plánuje stiahnuť 150 mln USD zo svojho štátneho investičného fondu ako súčasť svojich fiškálnych stimulačných opatrení v reakcii na prepuknutie choroby COVID-19. Michael Ango, zástupca riaditeľa; pre Daňové poradenstvo a regulačné služby v spoločnosti Andersen Tax sa pripojili k CNBC Africa, aby zhodnotili reakciu Nigérie na súčasnú pandémiu.

6.1 Ako reagujú vlády

Po potlačení vírusu a ukončení blokovania by vlády mali previesť kus pomoci, ktorú distribuovali, na kapitálové podiely u príjemcov, pričom z toho vyplývajúce portfólio podielov sa zhromaždí do štátnych investičných fondov.

Nórsko má v súčasnosti najväčší ŠRF na svete, ktorý dohliada na približne 945 miliárd dolárov a je financovaný z národných príjmov z ropy. Singapur má majetkový fond viac ako štyri desaťročia. Egypt, Senegal a Turecko v posledných rokoch založili ŠRF na riadenie svojich štátnych spoločností, pričom Južná Afrika začiatkom tohto roka uviedla, že plánuje podobný krok.

Krajiny Európy sa s touto myšlienkou pohrávali v minulosti. V auguste 2019 sa v  návrhu „Európskeho fondu pre budúcnosť“ navrhlo, aby sa na investície do strategických odvetví v Európskej únii mohol vyčleniť počiatočný kapitál vo výške 100 miliárd EUR (110 miliárd dolárov). Ako však v tom čase tvrdil Ferdinando Giugliano, EÚ nie je suverénny štát a takýto fond by iba odklonil existujúce rozpočtové zdroje, namiesto toho, aby využil rezervu bohatstva.

Jednou z nových skutočností po vírusovej ekonomike bude zvýšenie účasti štátu na podnikaní. Spoločnosti sa pravdepodobne dostanú pod tlak, aby skrátili svoje dodávateľské reťazce a priniesli viac výroby späť domov, nech už je kdekoľvek. Výrobné linky sa skrátia, pretože regionálne väzby nahradia aspoň časť celosvetového outsourcingu, ktorý bol základným kameňom globalizovanej ekonomiky.

Dated of preparation: April 20th, 2020

Author: Antonia FICOVA, Published in slowak Newspaper: Pravda