Offshore centers; Daňové raje

Perspektíva daňových rajov = Just an example of my style of writing for articles, research papers, case sudies learned by myself.

Keďže každý podnik má snahu dosahovať a maximalizovať zisky vo svojom podnikaní, má povinnosť odvádzať dane do štátneho rozpočtu, čo pre firmu znamená značný náklad. Z čoho vyplýva, že podniky hľadajú cesty ako znížiť náklady a minimalizovať daňové zaťaženie. Inak povedané, v súčasnej globalizícii sa krajiny snažia prilákať investície do svojej krajiny pomocou optimalizácie daňového zaťaženia osôb resp. spoločností.

Medzinárodný menový fond definuje offshore centrá (ďalej daňové raje) ako jurisdikcie, ktoré majú pomerne veľký počet finančných inštitúcií zaoberajúcich sa predovšetkým nerezidentmi, strediská, ktoré poskytujú nízke alebo nulové zdanenie, strednú finančnú reguláciu a  bankové tajomstvo spojené s anonymitou.

Aký je počet slovenských spoločností v daňových rajoch?

Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá monitoruje 20 daňových rajov, na konci roka 2014 dosiahol počet 4 266 a medziročne sa zvýšil o 9,3 %, čo znamená nárast o 364 spoločností, o 152 spoločností viac ako v roku 2013. Badateľný nárast spoločností v 2014 o 49,89% v porovnaní s rokom 2010. Počet slovenských spoločností sa zvýšil v Spojených štátoch amerických, Paname, Luxembursku či Holandsku. Celkové aktíva 4 266 spoločností v daňových rajoch sú v hodnote 8,3 mld € v 2014, podľa aktív hlavne v Holandsku, Luxembursku a na Cypre.

„Krivka záujmu podnikateľov o daňové raje bola v roku 2014 veľmi dynamická. Zatiaľ čo v prvom polroku firmy s vlastníkom v daňovom raji pribúdali ako „huby po daždi,“ posledný kvartál došlo dokonca k poklesu celkového počtu spoločností,“ zdôraznil Milan Seliak z Bisnode. Je to možné pripísať aj vďaka tomu, že viaceré krajiny rušia bankové tajomstvo či dokonca zavádzajú zrážkové dane.

S rozšírením daňových rajov úzko súvisí korupcia, avšak pranie špinavých peňazí v daňových rajoch je aj naďalej z veľkej časti nepreskúmaný fenomén vo svetovej ekonomike, inak povedané round-trip investície, teda prevod finančných prostriedkov do zahraničia za účelom, aby sa reinvestovali niektoré alebo všetky investície do domovskej krajiny  v podobe zahraničných investícií.

Už v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. st. sa daňové zvýhodňovanie sústreďovalo v karibskej oblasti.  Aké sú výhody využitia daňových rajov? Sú to predovšetkým daňová optimalizácia, ochrana majetku, utajenie informácií, obmedzenie zákonných povinností a nevyžadujú sa daňové priznania. Je dôležité uviesť, že investor taktiež zvažuje počet zmluv o dvojitom zdanení s rôznymi sadzbami v každej zemi alebo postoj k obchodovaniu s rezidentami. Z čoho vyplýva, že odlišné právne prostredie umožňuje založiť takú spoločnosť, ktorá by v inej krajine vôbec nemohla vzniknúť.

Pokiaľ sa zameriame na spoločnosti s daňovým zvýhodnením, je nutné uviesť, že poznáme nerezidentské a daňovo oslobodené spoločnosti. Nerezidentské sú charakteristické znížením alebo úplným odstránením daňových povinností s ohľadom na príjmy dosiahnuté mimo zemi svojho vzniku. Tieto typy spoločností sú najmä v Honkongu, Paname, Gibraltari, Kajmanských ostrovoch.

Čo prispelo k rozvoju daňových rajov? V každom prípade finančné centrá ako New York alebo Londýn. New York je často dávaný do súvislosti s rozvojom Kajmanských ostrovoch, Bermud či Baham. Na druhej strane, Londýn je často spájaný s rozvojom na ostrovoch Man, Jersey alebo Gibraltaru.

Kedy vznikali prvé nadnárodné spoločnosti?

S procesom globalizácie je spojený nárast vzniku nadnárodných spoločností. Už na začiatku 19. storočia vznikali v Európe podľa Michela Ghertmana (1996) dva typy spoločností, inak povedané „multinational corporations“ (MNC) alebo „transnational corporations“ (TNC),  no významovo sa však nelíšia.

„Za nadnárodnú spoločnosť je považovaná každá spoločnosť so sídlom v jednej zemi a vyvíjajúcou stálou činnosťou pod svojou kontrolou najmenej vo dvoch ďalších zemiach, pričom v nich realizuje aspoň 10% svojho obratu. Spoločnosť vo svojej pôvodnej zemi sa nazýva materskou a jej pobočky sú zahraničnými filiálkami,“ uvádza Michel Ghertman.

Z toho vyplýva, že súkromné podniky, ktoré realizujú výskum, výrobu, predaj tovarov resp. služieb v rôznych častiach sveta sú považované za nadnárodné spoločnosti. Otázka znie, ako založiť pobočku resp. svoj vlastný podnik v zahraničí? Prostredníctvom priamych zahraničných investícií materského podniku vo forme akvizície t. j. odkúpenie alebo fúzie t. j. zlúčenie podnikov. Z geografického hľadiska, činnosť nadnárodných spoločností sa sústreďuje do oblasti Severnej Ameriky, Západnej Európy a  Japonska.

V roku 2014 bol nárast o 169 nových spoločností v USA, v Paname sa zvýšil počet o 64 spoločností, v Luxembursku o 39 a v Holandsku o 30 podľa Bisnode. Najväčší záujem bol o Gibraltár, Panamu, Maltu a Lotyšsko z relatívneho hľadiska. Je potrebné uviesť, že klesol záujem investorov o krajiny ako Seychely či Cyprus.

Je dôležité uviesť, že význam nadnárodných spoločností stále rastie, lákavý faktor anonymity, podľa štúdie James S. Henry, bývalý hlavný ekonóm v spoločnosti McKinsey & Company, odhaduje, že 21 až 32 $ biliónov bolo v roku 2013 práve sútreďovaných v daňových rajoch, ekvivalent k veľkosti americkej a japonskej ekonomiky. Henry, ktorý je členom správnej rady pre daňovú spravodlivosť Network, výskum poukazuje, že aktíva spravované 50 najväčšími súkromnými bankami vzrástli z 5,4 $ bilióna v 2005 na viac ako 12 $ biliónov v roku 2013.

Čoho výsledkom je, že krajiny s nadnárodnými spoločnosťami stúpajú na ekonomickej sile, z čoho je zrejmé, že krajiny si môžu dovoliť vyberať podmienky pre svoju produkciu a zlacnieť tak výrobu. Z hľadiska šírenia technológií, výroby a výskumu, investície smerujú prevažne do rozvojových krajín, čo spôsobí zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie sociálno- ekonomických faktorov v danej krajine.

Investori v roku 2014 investovali do základného kapitálu podnikateľských subjektov 8,4 mld € v oblasti obchodu, technických činností či nehnuteľností, ako uvádza Bisnode.

Ako môžeme jasne popísať daňové princípy? „Spravodlivosť, efektívnosť, pozitívne vplyvy na ekonomické správanie subjektov (t. j. daňové stimuly), správne pôsobenie na makroekonomické agregáty (t.j. makroekonomická pružnosť), právna perfektnosť a politická priehľadnosť,“ týchto päť kritérií dobrých daní uvádza Kveta Kubátová (2005).

Samozrejme dnešné daňové systémy a rôzne princípy vyplývajú už z historického vývoja. Ako prvé vznikali už v staroveku, resp. v stredoveku kedy sa začali formovať prvé panstvá a štáty. Čiže so vznikom štátu vznikli aj dane, ako príjem pre panovníka. Už Aristoteles v roku 300 p.n.l. sa venoval daňovej spravodlivosti a veľkosti daňového zaťaženia daňovníka. Neskôr Tomáš Akvinský v 13. st. poukázal, že daň je dobrovoľná lúpež pokiaľ je využívaná nepriamo t. j. neoprávnene pre panovníkove radovánky. Z iného pohľadu, Thomas Hobbes v 17. st. upozorňuje na princíp prospechu, t. j. dane sú protihodnota za služby poskytované jedincom štátom.  Inak povedané, daň je cena za vykúpenie mieru v štáte.

Na dôležitosť daňovej konkurencie v oblasti medzinárodného obchodu poukázal už Adam Smith vo svojom diele s názvom Bohatstvo národov, kde uvádzal absolútne výhody, pri zohľadnení faktu, že jedna krajina je schopná vyprodukovať s rovnanými zdrojmi väčšie množstvo tovaru, za predpokladu, že štáty nezasahujú do fungovania tržného mechanizmu. Inak povedané názory liberalizmu a individualizmu. Komparatívne výhody boli prezentované neskôr Davidom Ricardom. Z čoho vyplýva, že jednotlivci majú svoje prirodzené práva a sloboda jednotlivca je tak predpokladom hospodárskej politiky.

Názory v oblasti daní sa neustále zdokonaľovali, Karel Marx upozorňoval, že redistribučná funkcia štátu závisí od typu hospodárského systému, čoho výsledkom je, že dane môžu plniť túto funkciu len v nepodstatných záležitostiach.

John S. Mill odporúčal, aby výška daní bola odvodená od schopnosti daňovníka dane platiť. Zdôrazňoval, že ľudia nie sú ochotní platiť za druhých, a preto je nutné zvoliť daňovú povinnoť podľa princípu rovnej obete. V súčasnej dobe známe pod názvom platobná schopnosť.  Taktiež Arthur C. Pigou hľadal pomocou marginalistickej analýzy optimálnu veľkosť obetí jednotlivých daňovníkov.

V súčasnej dobe pozornosť ohľadom daňových rajoch je predmetom skúmania Offshore Investment, lídrom na trhu, journal je zameraný na investície v daňových rajoch pre spoločnosti, medzinárodných investorov a ich poradcov. Tento journal taktiež usporadúva rad konferenciíí, najbližšia sa uskutoční v septembri pod názvom The Oxford Offshore Symposium, kde sa stretnú odborníci z USA, Veľkej Británie, Írska, Indie, Švajčiarska, Kajmanských ostrovoch, Lichtenštajnska. Tento journal poskytuje a monitoruje informácie o 23 daňových rajoch po celom svete.

Autor:

Ing. Antónia Ficová