Prečo sa nevrátime k zlatu?

Geopolitická  politická a ekonomická štruktúra  sa mení.  Menia sa aj záujmy investorov. Z jednoduchého dôvodu. Ekonomický vývoj je čoraz menej predvídateľný. V budúcnosti nebude zaujímavé len investovanie do cenných papierov, ale aj do iných nástrojov. Veľkú úlohu budú mať v tejto oblasti suroviny a spomedzi nich najväčšiu bude mať zlato.

Zlato sa ako platidlo používa odnedávna. Diskusie o úlohe zlata sa objavili najmä v rokoch 2008 – 2009 keď prepukla svetová finančná kríza. Niektorí ekonómovia tvrdia, že svet by sa mal vrátiť k zlatému štandardu. To znamená, že všetky bankovky na svete by mali byť kryté vzácnym žltým kovom. Peniaze by sme mohli vymieňať za zlato a naopak. Zlato sa používa v niektorých priemyselných odvetviach ako je letecký priemysel a medicínska technika, šperky a podobne. Zlato má však najväčší význam v oblasti svetových financií.  Znižuje infláciu a zabezpečuje stabilitu meny.  Práve preto ho nakupujú centrálne banky, ktoré do neho ukladajú svoje rezervy.

Kanadská komerčná banka Scotia bank hovorí vo svojej analýze o vplyve rôznych faktorov na cenu zlata. Sú tri: obavy z gréckej dlhovej krízy, pokles investícií na čínskom kapitálovom trhu o takmer tretinu, a očakávaný návrat iránskej ropy na svetový trh. Cena zlata bola začiatkom augusta 1089 amerických dolárov (USD) za uncu (31,1 gramu). Celková hodnota zásob zlata vo svete je 6,35 biliónov USD.  Podiel zlata na celkových devízových rezervách jednotlivých krajín sa odlišuje: USA (74%), Nemecko (68%), Taliansko (67%), Francúzsko (65%), Rusko (13%).

Ak porastú v budúcnosti ceny zlata, klesnú ceny tovarov. Ak by sa tak nestalo bola by deflácia. Ak by sa krajiny raz rozhodli, že sa vrátia k zlatému štandardu, stúpol by záujem o zlato, čo by tiež viedlo k znižovaniu cien. To vedie k jednoduchej otázke.  V minulosti bol zlatý štandard ochranným dáždnikom pre kapitálové toky vo svete.

Prečo sa krajiny nevrátia k zlatému štandardu? Dnes je to hlavne preto, lebo celý finančný systém je postavený na dominancii papierových peňazí a zlato je už len doplnkom daného systému. Pri prechode na zlatý štandard je veľmi nepravdepodobné, že by krajiny mali k dispozícii toľko zlata, aby sa vyrovnali hodnote papierových peňazí.  Prečo svetové ekonomiky ustúpili od zlatého štandardu? Ekonomické a finančné krízy oslabili jeho postavenie. Pre ich riešenie vlády najradšej používali a používajú tlačenie papierových peňazí. Napriek tomu po zlate je dopyt aj dnes. Spomedzi najväčších producentov zlata na svete patrí juhoafrická firma Harmony Gold Mining, ktorá vyťažila minulý rok 1,17 milióna uncí.

História zlata ako investičného nástroja sa píše od čias starobylého Grécka a Ríma. Zlato sa vymieňalo za koreniny z Indie a hodváb z Číny.  Aj v budúcnosti môže zlato hrať úlohu uchovávateľa hodnôt.  Taktiež sa vnára otázka, čo by mohlo zvýšiť záujem o zlato do budúcnosti? Jednoduchá odpoveď, monetarizácia zlata, teda okamžitej výmeny zlata za peniaze. Môže sa stať, že dlžníci z rozvinutých krajín skúpia väčšie množstvo zlata, pretože sa boja nekrytých peňazí, potom ich dlh bude znehodnotený, tým pádom ceny zlata porastú. Každý investor by mal mať vo svojom portfóliu zahrnuté investície do komodít (surovín). Inak povedané, koncept peňazí, teda zlata a striebra v štandardnej hmotnosti a mince, umožnili svetovým ekonomikám rozšíriť a prosperovať.  Nevieme či to bude aj v budúcnosti, dnes sa na zlato pozeráme najmä na jeho podobu vo forme šperkov a náhradu zúbkov.

 (C) All Rights Reserved